Málokto vie, že táto vada postihuje každého – po narodení sú totiž naše oči krátkozraké. Časom sa všetko prirodzene napraví, ale niektorí ľudia sa s vadou zraku potýkajú aj naďalej.
Je to dané tým, že ani po narodení nie je vývoj oka zďaleka ukončený, takže oko novorodenca ešte nejakú dobu rastie a vyvíja sa. Keď oko dorastie, vada sa stratí. Niekedy však predozadná dĺžka oka zostane menšia (oko je tzv. krátke) a ďalekozrakosť pretrváva.
Príčinou tejto refrakčnej chyby môžu byť aj rôzne vady rohovky a očnej šošovky, nižšia optická hustota niektorej časti oka nebo zmeny oka spôsobené niektorými ochoreniami (napríklad cukrovkou) či úrazom.
Ďalekozrakosť sa označuje aj ako hypermetropia alebo hyperopia. Väčšina ľudí nedokáže podstatu chyby z názvu vyčítať alebo si ich častokrát mýli – najskôr preto, že se jej hovorí ďalekozrakosť, a pritom predstavuje horšie videnie na krátke vzdialenosti. Pri tejto vade sa lúče svetla, ktoré prechádzajú očnou šošovkou a rohovkou, namiesto na sietnici stretávajú až za ňou, takže obraz na sietnici je rozmazaný. V mladom veku sa však táto vada vôbec nemusí prejaviť. Videnie sa často výrazne zhorší až vo veku 35 – 40 rokov, kedy sa pružnosť očnej šošovky zníži a tá sa už nedokáže tak dobre prispôsobiť.
Ďalekozrakosť možno odhaliť pri očnom vyšetrení. Veľkosť vady sa vyjadruje v plusových dioptriách. Najčastejšia je ďalekozrakosť vo výške od +2° do +6° dioptrií, ale niekedy dosahuje aj +20,0 dioptrií. Pri hodnotách +0,25 až +3,0 dioptrií sa hovorí o ľahkej chybe, hodnoty +3,25 až +6,0 dioptrií predstavujú strednú ďalekozrakosť, od +6,25 až +9,0 dioptrií ide o vysokú vadu. Ťažká vada (od +9,25) prináša zhoršené videnie nielen do blízka, ale aj na vzdialené predmety. Ďalekozrakosť je často sprevádzaná tupozrakosťou a strabizmom (škúlením).
Prejavy
V detstve a mladom veku sa ľahšie formy chyby často nijako neprejavujú a človek o nich nevie. Oko sa s takouto chybou dokáže samo vyrovnať a vďaka neustálej činnosti tzv. ciliárneho svalu, ktorým je oko vybavené, videnie koriguje a upravuje. Táto neustála činnosť oka je však veľmi namáhavá a niekedy ju môže sprevádzať pálenie a rezanie očí, bolesti hlavy, únava alebo nevoľnosť. Človek môže pociťovať zhoršenú výkonnosť, pri dlhšom čítaní nepríjemné pocity, zvýšený stres a podobne. Tieto problémy sa označujú ako astenopické problémy.
Výraznejšie subjektívne problémy ďalekozrakosť zvyčajne prináša až okolo 40. roku veku. S pribúdajúcim vekom sa totiž akomodačné schopnosti oka zhoršujú, očná šošovka už nie je sama schopná obraz doostriť a okrem častejších astenopických problémov sa človek začne stretávať so zlým videním. Zvyčajne sa zhorší zrak nielen pri pohľade na blízke predmety, ale aj na tie vzdialenejšie.
Možnosti riešenia
Ľahšie vady väčšinou nie je potrebné korigovať. Každá korekcia však vždy záleží na konkrétnom jedincovi, na jeho štýle života, veľkosti vady, veku, práci, ktorú vykonáva, a podobne. Najjednoduchšou možnosťou, ako zrak zlepšiť, sú okuliare alebo kontaktné šošovky. Na okuliaroch sa používajú tzv. plusové šošovky (spojky). Kontaktné šošovky na korekciu ďalekozrakosti musia mať konvexný tvar (v strede sú hrubšie než na okraji), čím sa upraví dopad svetelných lúčov tak, aby sa stretávali priamo na sietnici a videnie bolo ostré. Ani okuliare a šošovky však pri svojich výhodách nemusia byť pre mnohých ľudí pohodlné, a tak ďalekozrakí ľudia hľadajú iné spôsoby riešenia. Ideálne sú potom pre nich laserové operácie a vnútroočné chirurgické zákroky.